Twilight-Súmrak

Príbeh sa odohráva v malom mestečku Sacramento.

Už je to dlhší čas čo rozmýľam, že sa presťahujem z tohto mesta. Bývam v Londýne, štát Anglicko. Neviem zabudnúť nato ako som ubížila ľudom, ktorých milujem. Aj práve preto sa sťahujem.

Bol rok 1914.Akurát bola 1.svetová vojna medzi Nemeckom, Rakúskom-Uhorskom a Talianskom ale aj medzi Veľkou Britániou. Nemecko akurát zaútočilo na Anglicko a nám neostávalo nič iné iba si užiť posledné dni života v kruhu najbližších.

,,Milujem vás" objala som svojich rodičov a objatie mi opätovali.

,,Aj my teba" povedali naraz. Zrazu niekto vtrhol dnu. Bol nadpozemsky krásny až mi vyrazil dych. Bol celý bledý a mal červené oči. Bolo mi jasné, že mojich rodičov poznal lebo sa na seba krátko usmiali.

,,Ďakujeme Tom,že si prišiel" on len kívol hlavou a upriamil namňa pohľad.

,,Už teraz si krásna ale keď sa...hm..budeš ešte krajšia..rodičia ti to potom vysvetlia." Nevedela som sa na rodičov pozrieť lebo jeho pohľadom ma priam hypnotuzoval. Začala som sa ho báť.

,,Kedy začneme?"spýtal sa a pozrel sa na mojich rodičov. Čo kedy čo máme začať?

,,Teraz hneď" skríkli . Tom prístúpil kumne a ja som odskočila.

,,Lussy neboj sa sme pritebe ,robíme to preteba" uklidnila som sa a začala som to chápať.

Boli sme krešťanská rodina a vychovávali ma k bohu ale aj ktomu, že podpísanie dohody s ,,diablom" sa trestá smrťou. Oni sa sa premňa obetovali? Pristúpil ku mne a stále sa mi pozeral do očí. ,,Neboj Lussy" potom priložil jeho chladné pery k môjmu krku a uhryzol ma. Zvrieskla som a padla na zem. Potom som cítila uhryznutie do srdca. Znova som zakričala ale z novej bolesti oveľa horšej.Začala som horieť.Ako keby som priamo stála v ohni. Zrazu som sa zvíjala od bolesti, neustále som kričala. Ucítila som teplú ruku na mojej tvári.

,,Lussy čss budeto dobré o pár dní budeš už navždy poriadku" znova ma pohladkala. O pár dní to bude koľko trvať? To nevydržím. Veď zhorím zaživa. Miesto odpovede som znova skríkla.

,,Čssss" chlácholila ma. Ako to vydržím, musím sa na niečo iné sústrediť. Zatiaľ celé dni, celé tie 3 dni som počítala nádychy a výdychy rodičov. Zrazu to, myslím tá bolesť začala ustupovať z celého tela ale nahradila ju ešte silnejšia, ktorá prekryla všetko.Všetko išlo do môjho hrudníka. Srdce začalo rýchlo búšiť, snažilo sa brániť pred tým ohňom. Znova som skríkla.

,,Čsss Lussy už len chvíľku" upokojovala ma mama. Už len chvíľku. Musím to vydržať. Mamka vraví, že to bude trvať už len chvíľku. Zrazu sa to ešte viac zosilnili ale srdce už vynechalo jeden úder a znova vynechalo až sa zastavilo. Počula som všetko. Každý zvuk, každé nadýchnutie rodičov. Zrazu som ucítila tú vôňu. Strašne ma pálilo v hrdle. Tá vôňa bola neodoľateľná. Otvorila som oči a predomnou stáli rodičia. Zavrčala som a oni sa namňa vyľakane pozerali.

,,Lussy to sme my tvoji rodičia"rodičia to oni mi tak voňali.

,,Mami,oci"Skočila som na nich, padli a na mieste boli mŕtvy.

Bože čo som to urobila? Veď som ich len chcela objiať. Nechcela som im ublížiť. Milovala som ich a oni sa aj kvôli mne obetovali a ja. Zabila som ich. Zrazu sem vtrhli Nemci a uvideli ma. Vedľa mňa bolo zrkadlo a tak som sa na sekundu pozrela.Mala som desivo červené oči a bola som nádherná.  Ako Tom povedal moja krása keď som bola človek, ešte zvýraznila túto.Mám dlhé husté blond vlasy a predtým som mala modré oči ale tie sami zmenili. Mala som veľmi dobré reflexi .Takže som sa hneď otočila keď sa kumne pohli.

,,Ukrývate tu niekoho?"usmial sa namňa ten s čiernymi vlasmi a zelenými očami.Bol nechutný.Obidvaja boli nechutný.

,,Nie nikoho" odpovedala som ladovým tónom. Začali vyhrabávať všetky čo sme mali poukladané.  Nevydržala som to a jedného som omráčila. A druhý sa namňa vydese pozeral a začal cúvať. Ukázala som zuby.

,,Kampak?" spýtala som sa ladovým hlasom.

Zamerala som sa na jeho tepnu na krku. Vrhla som sa a zahryzla som sa mu do krku a pila som teplú tekutinu , ktorá sa mi rozlievala hrdlom. Keď som dopila odhodila som ho a zahryzla som aj do druhého.

Dom som ochraňovala až do dnes, nikto nikdy nevstúpil sem. Rodičov som pochovala. Prepáčte. posledný krát som sa im ospravedlnila.

***

Je rok 2010 a ja mám 114 rokov. Presne povedané je zima začiatok Decembra a ja sa sťahujem do najviac utiahnutého a najďaždivejšieho mesta Sacramento. Lietadlo mi ide o 18:00 to je o hodinu. Veci mám pobalené a mám aj sfalšované kreditky, pasy a všetko potrebné na cestu. Prišla som na letisko a spýtala som sa na cestu. ,,Dobrý deň mám tu objednaný let do Portlandu na meno Lussy Scottová" pozrela sa namňa a ja som jej prečítala jej myšlienky.Niečo ma pichlo do hlavy.Vízia.

-Stojím pred Volturovcami. Chcú ma zabiť ale ja som silnejšia. Mám veľmi silné schopnosti a Aro mi povedal. Asi sa mi zdá,že mám česť sa stretnúť sa s najmocnejším a najnebezpečnejším upírom sveta.-

A tá vizia tým skončila.Najmocnejší? najnebezpečnejší upír sveta? S Arom som som sa raz stretla lebo   ma chceli do svojej gardy a ja som skoro vyvraždila jeho celú gardu. Tak mi dal pokoj ale vidím,  že sa bude o to snažiť ešte raz.

-Je nádherná. Uf. prečo aj ja taká nemôžem byť. A prečo ide do Portlandu veď je celá biela a tam sa vôbec neopáli. Nechápem to. Ale čo veď to je jedno. -

,,Jasné nech sa páči." podala mi ich a ja so ich zobrala. Teraz sa živím zvieracou krvou . Už nezabíjam ľudí, nechcem byť netvor aj keď som sa už pred 96 rokmi stala. ,,Let vám ide o hodinu" povedala znova ,,Dobre ďakujem otočila som sa a odkráčala si sadnúť na lavičku. -Všetci cestujúci do Portlandu .Pripravte sa pred halu A"ešte skôr ako dopovedal som tam stála prvá a podávala mu môj lístok. ,,Môžte ísť"colník ma privítal trška zdvorilejšie ako by mal. ,,Ďakujem"očarujúco som sa usmiala a jeho srdce začalo splašene biť.Otvoril ústa ale nič nevravel.Ja som sa pohla vpred.

Takže toto je len takýy úvod a malý prolog dúfam,že sa vám to páčilo a plísko zanechajte odkaz.

2.kapitola- ťuknite