Twilight-Súmrak

                                         2   Zlá správa

Bella

O pár mesiacov neskôr sme išli s Edwardom na Darmouth. Renesmee a Jacob išli s nami. Keď sme vystúpili s môjho porshe a Edwardovho volva začali všetci po nás pozerať s otvorenými ústami. Renesmee a Jacob spolu chodili, nám sa to nepáčilo, ale vedeli sme, že sa to stane. Keď sme prišli k  recepčnej, pani čo bola za pultom, otvárala ústa keď sa na nás pozrela a koktala keď nám podávala papiere.       

,,Ne - nech sa sa pá - páči," koktavo nám podala papiere.   ,,Ďakujeme!" odvetili sme všetci naraz a zasmiali sa.

Vyrazilo jej to dych a otvorila ústa dokorán, ale aj rýchlo zavrela. Renesmee a Jacob mali spolu hodiny a ja a Edward tiež spolu. Pobozkali sme sa a bolo to vášnivejšie do spoločnosti kde je plno spolužiakov a ľudí. Bozkávali sme sa naďalej, ale už sme museli skončiť, pretože zazvonilo na hodinu.

,,Milujem ťa z celého srdca!" zašepkala som mu a pobozkala som ho znova.

,,Aj ja teba viac ako si myslíš!" odpovedal my a znova ma pobozkal, ale v tom nás vyrušil učiteľ

,,Pán Cullen, pani Cullenová, mali by ste ísť  do  svojich tried!"

,,Áno pán Warneu," povedali sme naraz a v tom znova ako recepčná tak aj učiteľ otvoril dokorán ústa, ale rýchlo ich zatvoril a my sme sa zasmiali.Ten smiech znela ako nejaká zložitá zvonkohra. Ako dve veci zapadajúce do seba. Ako puzzle.

,,Prosím, už choďte!" povedal nám s vyrazeným dychom

,,Áno, už ideme," povedal Edward milo.Chytili sme sa za ruky a išli sme do triedy.Prišli sme tam odovzdali sme papiere a išli sme si sadnúť do zadnej lavice a pritom nás každý pozoroval a vyvaľoval oči. Dokonca aj učiteľ. Sadli sme si a na stole sme mali mikroskop a mali si roztriediť preparáty buniek zo špičky koreňa cibule podľa fáz mitózy.                         

,,Dámy majú prednosť, partnerka?"spýtal sa ma Edward s úsmevom na tvári                                                                        ,,Alebo, môžem začať ja ak chceš?"                                      ,,Nie!" povedala som mu a pritom  som sa naňho usmiala ,,Profáza"povedala som ,,Smiem sa pozrieť?"opýtal sa Edward ,,Profáza"súhlasil Edward.                                         ,,Anafáza" zamrmlal a hneď to aj zapísal  ,,Smiem?" spýtala som sa  ,,Interfáza"    

Obidvaja sme sa zľahka zasmiali.                    

,,Pamätáš si na ten druhý deň keď si bol v škole?"                      ,,Jasné, veď vravíme to isté."                                                     ,,Ach!" vzdychla som.                                                                   ,,Čo je?" spýtal sa .                                                                       Chytila som mu líca  a ukázala som mu načo som myslela.

,,Už to viem lepšie," priznala som sa                                            ,,Ach!" vydýchol Edward                                                               ,,Čo je??" spýtala som  sa ho                                                       ,,Len rozmýšľam, že aká si úžasná." pochválil ma.                       ,,Neboj sa, aj ty si!" pritakala som mu a pobozkala som ho nežne. Prišiel k nám učiteľ a skontroloval nám to.

,,Výborne!" pochválil nás učiteľ. Sekundu pred zvonením sme vybehli z miestnosti ruka v ruke. Potom sme sa na chodbe stretli s Nesii a Jacobom a tí sa pred nami pobozkali, no pravdaže sa nám to nepáčilo, ale čo sa dá robiť. Potom na mňa Nessi vyskočila a povedala.

,,Mami, mám ťa veľmi rada, tak prečo sa bojíš, že ti zmiznem,  nikdy by som  to nespravila!" a dala my pusu.

,,Dobre, verím ti!"  Potom dala aj Edwardovi pusu a odišli sme do tried, takto to pokračovalo celý deň. Potom sme išli na obed a sadli sme si. Bol to náš stvôl na okraji jedálne tam sa každý otáčal. Po pár dňoch si nás už tak nevšímali. Jedno ráno nám Alice zavolala nech hneď prídeme, pretože Volturovci o tri mesiace sa rozhodnú nás zničiť.

     Hneď sme sa odhlásili a išli sme všetci domov. Tam nás už čakala rodina. Keď sme prišli s každým sme sa objali a potom  sme si vyberali kto bude mať koho.                             

 ,,Bella, ty nebudeš bojovať s nikým, pretože budeš ochraňovať Zafrinu a Benjamina a teba budú iný takže ak by k tomu došlo, tak budeš musieť, ale štít nechaj pôsobiť. Dobre?" povedal my    

 ,,Dobre!" súhlasila som

,,Ale aj tak budem trénovať s niekým,  pretože ja budem jediný terč na ktorý pôjdu všetci tak ťa prosím ,že dajte predo mňa aspoň štyroch  bojovníkov. Niežeby som sa bála, ale no vieš keď mňa zabijú, tak vy ste už tiež mŕtvy" dala som to von  zo seba. ,,Bella, ale musíš si dať pozor!" povedal my Edward                    

,,Aj ty Edward! "povedala som mu.

Potom  sme zavolali všetkých a pomaly začínali dochádzať. Potom  sme išli do svojej chatky a začali sme sa bozkávať počuli sme sme ako  sa  pod našimi rukami trhá látka .Potom sme padli na zem a cítili sme ako medzi nami prúdi elektrický prúd. Ráno sme sa ponáhľali k našej rodine a prisahám, keby som Edwarda nevidela  nahého povedala by som, že nie je nič krajšie ako Edward v kaki nohaviciach a béžovom pulóvri...........